Spišský dejepisný spolok vo svojej činnosti úspešne nadviazal na svojich dvoch predchodcov. Prvým bol Spišský dejepisný spolok, resp. Spišská historická spoločnosť (Zipser Historische Gesellschaft,  Szepesmegyei Történelmi Társulat) založená v decembri 1883 v Levoči. Jej hlavným zmyslom bol výskum dejín Spiša, sprostredkovanie poznatkov o nich verejnosti a ochrana nesmierneho bohatstva historických pamiatok a archívov regiónu. Svojimi rozsiahlymi aktivitami sa zaradil medzi najvýznamnejšie spolky tohto druhu v Uhorsku. Už v čase svojho vzniku spolok zaevidoval vyše 100 členov, okolo roku 1900 ich bolo cca 500. Jeho hlavnými funkcionármi boli najvýznamnejší predstavitelia župy (župani, podžupani) a cirkvi (biskupi). Popri zberateľskej činnosti, ktorá sa stala neskôr základom pre vybudovanie múzea v Levoči, sa činnosť spolku v prvom období (do roku 1900) sústreďovala najmä na skúmanie histórie Spiša a publikačnú činnosť.  Kým v druhom období (1901 – 1918) bol dôraz položený na vydávanie edícií prameňov a súpis pamiatok Spiša, v treťom období existencie spolku (1919 – 1944) sa činnosť sústredila na ochranu pamiatok a budovanie múzea. Hlavne publikačná činnosť  bola nesmierne bohatá.  Spolok vydal vyše 40 samostatných publikácií. Najznámejšie boli spolkové ročenky (Szepesmegyei Történelmi Társulat Évkönyve), ktorých 13 zväzkov vyšlo v rokoch 1885 – 1914. Ich obsahom boli rôzne témy zo starších dejín Spiša, dejiny rodov, hradov, súpisy archívov, ale aj informácie o spolkovej činnosti. V rámci milenárnych celouhorských osláv  príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny spolok pripravil ďalších 6 zväzkov, medzi ktorými nechýbali témy spišskej historiografie, dejín XIII zálohovaných spišských miest,  spišských kopijníkov, spišského prepoštstva a Levoče. Ako samostatné spolkové publikácie boli vydané trojzväzkové umelecké pamiatky Spišskej župy, Hainova levočská kronika, Špirkove dielo o husitoch, jiskrovcoch a bratríkoch na Spiši a i. V rokoch 1909 – 1936 bol vydávaný aj spolkový časopis Správy z minulosti Spišskej župy (Mitteilungen aus der Vergangenheit des Zipser Komitates, Közlemények Szepesvármegye multjából). Spočiatku vychádzal štvrťročne, neskôr nepravidelne. Okrem historických článkov prinášal tiež informácie o konkrétnej spolkovej aktivite. K najaktívnejším činovníkom spolku a najvýznamnejším historikom patrili napr. Koloman Demkó, Samuel Weber, Alexander Vajdovský, Eugen Förster, Fridrich Sváby, Jozef Hradszky, Jozef Hajnóci, Jozef Špirko, Matúš Pajduššák, Ján Vencko a i. Okrem zberateľskej a publikačnej aktivite sa spolok venoval aj prednáškovej činnosti, výstavám, vlastivedným vychádzkam a pod. Svoju činnosť  ukončil krátko po skončení druhej svetovej vojny.

Druhým predchodcom Spišského dejepisného spolku bol Krúžok historikov Spiša pri Slovenskej historickej spoločnosti v Bratislave. Vznikol v máji 1965 na zakladajúcej schôdzi v Levoči. Organizačne bol začlenený pod Východoslovenskú pobočku Historickej spoločnosti v Košiciach. Jeho poslaním bolo pracovať na sprístupňovaní dejín Spiša, vykonávať historický výskum, jeho výsledky publikovať tlačou, organizovať konferencie, semináre, prednášky a exkurzie, spolupracovať s kompetentnými inštitúciami pri ochrane historických pamiatok, ale aj s rozhlasom, televíziou i regionálnou tlačou. Združoval najmä archeológov, pracovníkov archívov, múzeí, učiteľov, ale aj ostatných záujemcov o dejiny Spiša. Pri svojom vzniku mal 31 členov, neskôr sa počet členov pohyboval okolo stovky. Počas svojej existencie (do roku 1992) krúžok usporiadal vyše 30 odborných konferencií a seminárov, na ktorých odznelo viac ako 160 prednášok z archeológie, dejín a ochrany pamiatok Spiša. Krúžok sa svojimi aktivitami zaradil medzi najznámejšie na Slovensku. Najväčšiu zásluhu na jeho dobrom fungovaní mali jeho predseda Eduard Pavlík a tajomník Ivan Chalupecký. Hlavne z ich iniciatívy v roku 1967 začal vychádzať vo Vlastivednom múzeu v Spišskej Novej Vsi Vlastivedný zborník Spiš. Ten sa stal potom publikačnou bázou pre členov krúžku. Vyšlo však iba 5 jeho zväzkov, v čase normalizácie zborník prakticky zanikol.  Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi obnovilo jeho vydávanie až v roku 2012.

Začiatkom roku 1992 sa členovia krúžku, účastníci odborného seminára na Spišskej Kapitule venovaného kultúrnym osobnostiam Spiša, rozhodli pre vytvorenie samostatného Spišského dejepisného spolku, ako občianskeho združenia. Zvolili prípravný výbor, ktorý mal pripraviť návrh stanov na zaregistrovanie spolku a jeho zakladajúce valné zhromaždenie.  Po zaregistrovaní stanov spolku na Ministerstve vnútra  Slovenskej republiky v apríli 1992 sa zakladajúce zhromaždenie uskutočnilo 27. júna 1992 v Podolínci.  Na začiatku svojej činnosti mal spolok asi 100 členov, k 31. decembru 2017 ich počet stúpol na 366. Od svojho založenia spolok celkovo zaregistroval prijatie 605 členov. Členovia pochádzajú zo Slovenska i zo zahraničia (Poľsko, Česko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, USA). Ide o profesionálnych historikov, archivárov, múzejníkov, pedagógov, ale aj bežných záujemcov o históriu a pamiatky Spiša. Medzi jeho čestnými členmi sa nachádzajú viaceré významné osobnosti, napr. archivár a historik Dr. h. c. doc. PhDr. Ivan Chalupecký, archivár a historik prof. PhDr. Jozef Šimončič, CSc., etnograf PhDr. Ján Olejník, CSc., germanista prof. Dr. Ilpo Tapani Piirainen, historik prof. Dr. Moritz Csáky, historik prof. Dr. Friedrich Gottas, historik doc. PhDr. Jozef Sulaček, CSc., historik PhDr. Vendelín Jankovič, CSc. a i. Ako zakladajúci alebo kolektívni členovia spolku sú evidované napr. mestá Levoča, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Spišská Belá, obce Spišský Štvrtok, Ľubica, Iliašovce, inštitúcie Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Spišské múzeum v Levoči, Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, Ľubovnianske múzeum, Podtatranské múzeum v Poprade, Spišský archív v Levoči, Galéria umelcov Spiša, Spolok Slovákov Poľsku a i. Činnosť spolku je určovaná jeho stanovami. Sústreďuje sa hlavne na pomoc vedeckému výskumu minulosti Spiša a propagovaniu jeho výsledkov, rozširovaniu historického vedomia a regionálneho povedomia Spišiakov, na organizovanie vedeckých konferencií, odborných seminárov, sympózií, prednášok a exkurzií, vydávanie tlačového orgánu spolku – ročenky Z minulosti Spiša, spoluprácu so Slovenskou historickou spoločnosťou v Bratislave, spolkami podobného zamerania na históriu a so školami. Počas svojej doterajšej existencie (k 31. decembru 2017) spolok usporiadal sám alebo v spolupráci s inými inštitúciami 65 konferencií a seminárov a uskutočnil vyše 520 prednášok. Týkali sa najrôznejších oblastí dejín Spiša. Väčšina prednášok z nich bola uverejnená v spolkovej ročenke, ktorá v roku 2017 zaznamenala svoj jubilejný 25. ročník. Časť príspevkov bola zaradená aj do samostatných publikácií, napr. v roku 2012 zborník Pocta Ivanovi Chalupeckému a v roku 2017 zborník Z dejín zdravotníctva na Spiši (k 150. výročiu Spišského spolku lekárov a lekárnikov).  V spolupráci s germanistom  Piirainenom sa spolok pričinil o vydanie viacerých historických právnych kníh, kroník a mestských kníh zo Spiša v nemčine (napr. z Levoče, Kežmarku, Spišského Podhradia). V publikačnej činnosti sa členovia spolku angažujú aj pri zostavovaní a autorstve početných monografií dejín spišských miest a obcí. Obľúbenými u členov spolku sú tiež každoročne organizované exkurzie po pamiatkach Spiša, susedných slovenských regiónov i vybratých oblastí Poľska a Maďarska.  Svojou rozsiahlou aktivitou na poli histórie Spiša sa Spišský dejepisný spolok stal inšpiráciou aj pre iné spolky podobného druhu na Slovensku.