Exkurziu po pamiatkach Šariša, naplánovanú na rok 2020, presunutú kvôli pandémií ochorenia Covid-19 na Slovensku na rok 2021, sa nám napokon úspešne podarilo zabsolvovať až v roku 2022. Výnimočne sme sa vybrali takpovediac opačným smerom ako po iné roky – do susedného regiónu Šariša.

46 účastníkov – členov Spišského dejepisného spolku – si najprv prezrelo exteriéry renesančného kaštieľa vo Fričovciach s jedinečným súborom figurálnych sgrafít na fasáde. V samotnom Prešove sme zavítali do expozície NKP – Múzea Solivar, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. V jednotlivých objektoch tohto múzea (gápeľ, četerne, várňa a sklad soli) nám bol odborne vysvetlený proces ťažby a výroby soli zo soľanky v minulosti. V samotnom historickom centre Prešova sme navštívili priestory gréckokatolíckeho arcibiskupského paláca s Katedrálou sv. Jána Krstiteľa, obdivovali meštianske domy na námestí a dozvedeli sa viac o živote v tomto multietnickom centre remesiel, obchodu a vzdelanosti v období stredoveku i novoveku. Prehliadka Prešova pokračovala návštevou Rákociho paláca – dnes sídla Krajského múzea v Prešove. Z piatich stálych expozícií tohto múzea zaujala dámy predovšetkým jedinečnosť a krása vystavených soľnobanských paličkovaných čipiek a pánov zasa najväčšia zbierka hasičskej a požiarnej techniky na Slovensku. Svedkami vysokej vzdelanostnej úrovne tohto mesta, ale i náboženských konfliktov v  16.-17. storočí, ktoré nám boli sprístupnené, boli objekty evanjelického a. v. chrámu Svätej Trojice a chýrneho prešovského Kolégia. Exkurziu po pamiatkach Prešova sme zavŕšili prehliadkou exteriéru Bosákovej banky na rohu Levočskej a Hlavnej ulice. Ďalšie pamiatky Eperiesu (napr. Kalvária, Konkatedrála sv. Mikuláša, ortodoxná synagóga s Barkányho zbierkou judaík, františkánsky kostol sv. Jozefa), ktoré sme z časových dôvodov vynechali, pozývajú k ďalšej skupinovej či individuálnej návšteve Prešova.

PhDr. Soňa Polláková

Ján Čarnogurský

Ján Čarnogurský

Výbor Spišského dejepisného spolku pripravil 9. 9. 2017 pre svojich členov zaujímavú exkurziu po miestach so vzácnymi kultúrnymi a technickými pamiatkami Dolného Spiša. Trasa viedla údoliami riek Hornádu a Hnilca. Osem odborných lektorov priblížilo históriu, význam a zaujímavosti každej pamiatky na vybratej lokalite. Prvé zastavenie bolo v meste Krompachy. Budovy hutníckej výroby z 19. storočia stoja v areáloch Starej Maše a bývalých krompašských železiarní. V súčasnosti v meste vyrábajú dve hutnícke spoločnosti meď a sivú liatinu. Necelých trinásť kilometrov od Krompách leží obec Slatvina, kde bola druhá zastávka. V kostole Nanebovzatia Panny Márie len pred niekoľkými rokmi odkryli a zreštaurovali fresky zo 14. storočia. Oltár kostola sa v súčasnosti reštauruje. A práve to umožňuje pohľad, aký na Spiši nikde nenájdete. Nad obetným stolom sa dvíhajú steny presbytéria, ktoré sú vyzdobené freskami. Vzácne fresky očarili všetkých účastníkov exkurzie. V údolí Hornádu účastníci exkurzie navštívili ešte dve pamiatky v Kluknave a v Štefanskej Hute. Pôvodne renesančný kaštieľ v Kluknave dali do barokovej podoby prestavať Čákiovci začiatkom 18. storočia. Kaštieľu hrozil ešte pred niekoľkými rokmi zánik. Dnes je obývaný a historické časy pripomínajú zariadené izby, reštaurácia a spoločenské miestnosti, ktoré slúžia pre oddych hostí. Technológiu hutníckeho závodu v Štefanskej Hute z 19. storočia obdivoval celý svet, umožňovala výrobu medi, striebra, ortuti a antimónu. Jej súčasťou bola aj druhá najstaršia elektrolýza medi v Európe. Dodnes je návštevníkmi obdivovaný aj tunajší drevený most cez Hornád. Cesta pokračovala údolím rieky Hnilec do Gelnice, najstaršej a najvýznamnejšej z banských miest na Spiši. Mesto za svoju prosperitu a bohatstvo v minulých storočiach vďačilo baníctvu a hutníctvu. Na Lutherovom námestí stojí barokový evanjelický kostol. Je obkolesený budovami v tereziánskom štýle baroka a majestátnymi lipami. Účastníkov upútal vzácne zachovaným interiérom, organom z roku 1792, ktorý pochádza z dielne najslávnejšieho banskobystrického výrobcu organov Michala Podkonického. Banícky chór je vyzdobený výjavmi z baníckeho života. Gotický katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zaujal veľkou rozlohou sanktuária s dochovanými zvláštnymi kamennými článkami. To vedie odborníkov k domnienke, že chrám pôvodne slúžil reholi dominikánov. Obdiv patril aj bronzovej krstiteľnici z dielne spišskonovoveskej zvonárskej dielne majstra Konráda. Kostol skrýva určite aj ďalšie prekvapenia, čo potvrdzuje aj nedávno odkrytý gotický portál z 15. storočia. S pamiatkami baníckej minulosti sa účastníci exkurzie oboznámili v Baníckom múzeu a pri krátkom vstupe do gelnického podzemia zrekonštruovanou časťou dedičnej štôlne Jozef. Poslednou zastávkou na exkurzii bola Novoveská Huta, bývalý stredoveký majer a baníckohutnícka osada Spišskej Novej Vsi. V minulosti sa tu ťažila a spracovávala meď, po druhej svetovej vojne urán a kedysi známe hutnianske klimatické kúpele sú už tiež len minulosťou. V súčasnosti je v Novoveskej Hute činná len jedna podzemná baňa, kde sa ťaží sadrovec a existuje aj povrchový lom vápenca. Na exkurzii sa zúčastnilo 84 členov spolku a ich rodinných príslušníkov. Ukončili ju podvečer gulášom v peknom prostredí penziónu „Kráľov prameň“ v Novoveskej Hute.