Fórum

Upozornenia
Vyčistiť všetko

Exkurzia 2022


Admin
(@pavliked)
Člen Admin
Členom od: 5 rokov
Príspevkov: 8
Topic starter  

Spišiaci v Šariši

Po trojročnej pauze spôsobenej covidom sme sa opäť vybrali na cesty za históriou Slovenska. Tentoraz za pamiatkami Šariša. Pozvanie prijalo 46 členov levočského Spišského dejepisného spolku z Kežmarku, Popradu, Spišskej Novej Vsi a Levoče. Prvou zastávkou boli Fričovce, kde sme spoza plota obdivovali sgrafitovú výzdobu a opevnené veže na nárožiach renesančného kaštieľa zo začiatku 17. storočia.  Jeho staviteľmi a prvými majiteľmi boli Berthótyovci. Odvtedy objekt pamätá viacero majiteľov, správcov, vrátanej éry poľnohospodárskeho družstva až po dnešných privatizérov, ktorí tento objekt využívajú na podnikateľské kultúrno-spoločenské účely.

Pôvabná legenda o jahodách nás doviedla do centra Šariša, do Eperješa (eper po maďarsky jahoda), dnešného Prešova. Erudovanou a zorientovanou sprievodkyňou nám bola počas celého dňa jeho rodáčka, dnes už domestikovaná Levočanka, pokladníčka nášho spolku, Soňa Polláková.

Pod 9-metrov vysokou drevenou konštrukciou gápľa sa začala exkurzia v areáli Solivaru, v súčasnosti jednej z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku spadajúcej pod Slovenské technické múzeum. Ide o unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia, hovorí slogan na webovej stránke múzea Solivaru. Tvorí ho šachta Leopold s budovou gápľa, četerňa (zásobník na uskladnenie soli), huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka. Historické územie Soľnej Bane má korene v 9. storočí, ale biele zlato sa začalo ťažiť banským spôsobom od roku 1572, keď sa postupne začal stavať celý komplex budov soľného závodu. Spomínaný gápeľ, mimochodom jeden z najväčších v strednej Európe, dávali do pohybu štyri páry koní či volov, ktoré z hĺbky 155 metrov ťahali kožené vaky naplnené soľankou v objeme 5-7 hektolitrov. Soľanka sa drevenými korytami dopravovala do nižšie položených objektov na ďalšie spracovanie, využívajúc pritom princíp gravitácie. Zdravý sedliacky rozum ukázal svoju silu v priestoroch tejto unikátnej technickej pamiatky niekoľkokrát. No ani ten by nestačil, nebyť financií cisárskych odborníkov, obchodného ducha Habsburgovcov a pracovitosti tunajších ľudí. Rokmi sa zvyšujúci dopyt po soli si vyžiadal výstavbu nového solivaru s názvom Prezident Masaryk, ktorý začal písať svoju históriu v marci 1925, ale už na inom mieste Prešova. Definitívnu bodku za slávnou históriou ťažby soli v Šariši dal 16. máj 2009, keď bol nový závod Solivar zatvorený a 155  zamestnancov prišlo o prácu.  Škoda len, že soľanka na tamojších lúkach vyviera dodnes a slovenský konzument musí v obchodoch nakupovať rakúsku soľ...

Od soli sme sa dostali na Hlavnú ulicu, kde nás pred budovou Gréckokatolíckeho arcibiskupského paláca v Prešove čakal mladý novic, budúci kňaz René Fecko a zaviedol nás do biskupskej sály. Pod portrétmi všetkých doterajších biskupov sme sa dozvedeli nové informácie o vzniku Prešovskej eparchie i jej pohnutých osudoch. V rámci prehliadky objektu sme cez vyvýšené okno mohli nahliadnuť priamo do svätyne susediaceho Chrámu sv. Jána Krstiteľa, ktorý sa po vzniku Prešovskej eparchie v roku 1818 stal gréckokatolíckou metropolitnou katedrálou. Štvorposchodový ikonostas v jeho interiéri, ako aj ostatky mučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka či vernú kópiu Turínskeho plátna sme mohli obdivovať medzi dvoma práve prebiehajúcimi krstami. 

Na Hlavnej ulici sme z chodníka okukávali bohatú štukovú výzdobu paláca barónov Klobušických, dnes sídlo Krajského súdu. Putujúc námestím zaliatym horúcim slnkom každému dobre padla chvíľka voľna pri šálke káve či pohári oroseného piva. A po prestávke sa išlo ďalej. Naše kroky smerovali do Evanjelického a. v. chrámu Svätej Trojice, ojedinelej renesančnej stavby, ktorá bola v roku 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Prostá výzdoba interiéru zodpovedá duchu protestantizmu, zato pohľad na barokový organ na severnej empore to vynahradí. Sprievodkyňu nám robila tamojšia pani farárka Lenka Wagnerová, ktorá nás po prehliadke kostola odviedla do náprotivného objektu historického Kolégia, ktorý v minulosti slúžil ako cirkevná škola, neskôr v nej roky sídlila Štátna vedecká knižnica v Prešove. Dnes je v budove okrem iných inštitúcií a prevádzok predovšetkým sídlo biskupa Východného dištriktu evanjelickej a. v. cirkvi.

Rákociho palác, vraj najkrajší palác Horného Uhorska, bol ďalšou zastávkou sobotňajšej exkurzie spišských „dejepisárov“ v Prešove. V súčasnosti pod jeho klenbami sídli krajské múzeum. Vysmiaty a dobre naladený múzejník Ondrej Glod nám okrem klasického inventára ukázal unikát v podobe jedinej a zároveň najväčšej expozície hasičskej a požiarnej techniky na Slovensku. Desiatky historických áut, striekačiek, rebríkov a iného potrebného vybavenia nadchne nie jedného návštevníka.

No a to sme sa už vychádzkovým krokom blížili na horný koniec pešej zóny, k impozantnej budove na rohu Hlavnej a Levočskej ulice, tzv. Bosákovej banke. Krásna rohová secesná budova vďačí za svoj vznik Michalovi Bosákovi (1869 – 1937), rodákovi z rusínskej obce Okrúhle, ktorý prerazil na americkom bankovom trhu a v roku 1915 založil v meste Scranton vlastnú banku. Tá sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Angažoval sa tiež v krajanskom hnutí a jeho podpis zdobí nielen emisiu dolárových bankoviek vydaných v roku 1907, ale aj Pittsburskú dohodu z mája 1918, ktorá dala základ pre vznik Československa. Americký sen Michala Bosáka neskončil šťastne. V období hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia jeho banky skrachovali a on našiel smrť v čakárni u zubára...

Po takmer 13-hodinovom putovaní po vlastných i na kolesách sme sa dostali domov a v autobuse sme skonštatovali, že opäť máme za sebou jeden skvelý spolkový deň. Vďaka patrí organizátorom – Slávke Sámelovej, Soničke Pollákovej a, samozrejme, predsedovi Spišského dejepisného spolku v Levoči Františkovi Žifčákovi, ktorý bol práve „čerstvo narodený“. A keďže náš predseda je slušne vychovaný človek, vie, čo sa patrí. Za všetkých gratulantov a účastníkov zájazdu ďakuje

Gabriela Rerková


Zvýrazniť
Zdieľať:
error: Content is protected !!